Velká Javorina - Tu bratia sa vždy stretať budú

Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov na Javorine

Veľká Javorina – majestátna dominanta Bielych Karpát s prekársnymi výhľadmi do českého i slovenského vnútrozemia. Jej história je spojená s ľuďmi tohto územia a život ľudí je spätý s Javorinou. Hrebeň Bielych Karpát dnes tvorí hranicu dvoch štátov a dvoch národov žijúcich stáročia vedľa seba a desaťročia v spoločnom štáte. Vrch Javoriny je akoby vrcholom pyramídy česko-slovenských cezhraničných vzťahov, ktorých korene siahajú až do 11. storočia. Ich vývoj bol daný históriou – vojenskými, hospodárskymi, náboženskými a inými podmienkami. Prekrásny kraj daný nám prírodou, v ktorom žijú pohostinní, pracovití ľudia. Kraj pestrého ľúbivého folklóru, krojov, zvykov, kraj perlivého vína a lahodnej slivovice. Kraj významných udalostí a osobností, kraj hrdinov, stojacich aj za cenu života na strane pravdy a spravodlivosti.

Veľká Javorina – hora, opradená povesťami a ospevovaná v slovenských i moravských piesňach, sa stala pamätným miestom stretávania sa Čechov a Slovákov už v 19. stor. Na spoločných výletoch sa tu stretávali slovenskí a českí študenti, učitelia, kňazi, umelci ale i prostí ľudia.

    V auguste 1845 na Javorine „nitrianski Slováci“ s priateľmi z Moravy oslávili prvé číslo Slovenských národných novín a v r. 1847 tu slovenskí a českí študenti nadšene privítali kultúrno-politickú prílohu týchto novín pod názvom „Orol Tatránski“.
V revolučnom roku 1848 skladali prísahu na Javorine slovenskí dobrovoľníci pod vedením J.M. Hurbana. Česko-slovenské kontakty sa v slávnostnej podobe obnovili v auguste 1860 a už o dva roky usporiadali národovci zo slovenskej strany mohutný výlet, J.M.Hurban vyjadril náladu stretnutia slovami: „na horách je pocit voľnosti i v dobách neslobody...“. Roduverní Slováci nachádzali na Morave oporu i pomoc. V časoch Rakúsko-Uhorska boli stretnutia na Javorine zakázané a účastníkom hrozili prísne tresty. Stretnutia boli premiestnené k Veľkej nad Veličkou (Filipovo údolie), na kopanice „U Sabotu“, do „Slováckej búdy“ v Luhačoviciach...

    Po vzniku ČSR vyzvali Dr. P. Blaho a sochár Fr. Úprka verejnosť k účasti na „Sneme drobných pracovníkov“ (5.8.1922): ...“ Starí, mladí chlapci – hore sa na Javorinu. Obnovme tie staré významné výlety javorinské... Na výlete v r. 1923 bol položený základný kameň a v r. 1924 bola slávnoste otvorená chata na Javorine, pomenovaná po významnom botanikovi Dr. J.Ľ.Holubym. Posledné československé zhromaždenie pred II. svetovou vojnou sa konalo 25.7.1933 z iniciatívy Štefánikovej spoločnosti. V rokoch vojny sa kraj pod Javorinou stal významným územím protifašistického odboja. Po oslobodení sa 1.9.1945 konal na Javorine I. národný zjazd československej vzájomnosti, v duchu Hurbanovho hesla „Tu bratia vždy stretať sa budú, tu vernosť prisahať si budú“ sa tu stretlo 25 000 Čechov a Slovákov, na II. zjazde v r. 1947 ich bolo 30 000! Od vojny po súčasnosť prešli Slávnosti svojim vývojom, symbolika Javoriny bola čiastočne nahradená podujatiami v Starom Hrozenkove.

    Nová kvalita stretávania sa na Javorine s pôvodným názvom Slávnosti bratstva Čechov a Slovákov na Javorine vznikla 7.6.1990. Na tejto pamätnej hore sa stretli vrcholné štátne reprezentácie SR a ČR a na mieste niekdajšej uhorskej hranice bol v predvečer prvých slobodných volieb osadený Pamätník česko-moravsko-slovenskej vzájomnosti (ak. sochár O. Oliva). Symbolizuje vyše 150-ročnú myšlienku, že aj napriek súčasným i budúcim premenám Európy si prostí ľudia na moravsko-slovenskom pomedzí zostanú rovnako blízki...

    Spontánne a nepolitické Slávnosti na Javorine sa po rozdelení spoločného štátu Čechov a Slovákov (1.1.1993) stali kultúrno-spoločenským podujatím – stretávajú a budú sa naďalej stretávať tí, ktorí sa stretať chcú v duchu tradícií – srdečne, úprimne, neformálne.

    Slávnosti sa v posledné roky konajú vždy v poslednú júlovú nedeľu ako celodenné podujatie, ktorého hlavnou časťou je pestrá prehliadka hudobných, tanečných a speváckych skupín rôzneho žánru z obidvoch strán hranice. Vo zvlášť vyhradenom priestore je organizovaný tzv. Detský deň, hry, súťaže, zábava pre deti (Junák, Skauti). V slovenskom kalendári športových podujatí má trvalé miesto Beh bratstva (Miškech Dedinka – Javorina), usporadúvaný v deň Slávností (XI. ročník). Aktivity radioamatérov a členov Klubu historických vozidiel rozširujú ponuku sprievodných podujatí v tento deň. Stánkový predaj občerstvenia, produktov tradičných ľudových remesiel, suvenírov (pohľadnica + príležitostná pečiatka) dotvára spoločne s nevyhnutným technickým a hygienickým zabezpečením potrebné zázemie pre všestrannú pohodu a spokojnosť návštevníkov.

    Organizátorom Slávností je neformálne združenie obcí a miest z obidvoch strán hranice. Na každoročnom plenárnom zhromaždení predstaviteľov samospráv od Skalice a Hodonína po Nemšovú a Uhrerský Brod sa ustanoví 14-členný prípravný výbor (7 ČR, 7 SR), z ktorého sa volí rotujúci predseda a dvaja podpredsedovia – po jednom za každú stranu. Organizátori sú nadšenými realizátormi myšlienok česko-slovenskej vzájomnosti a sú zárukou budúcnosti Slávností. Zo zdrojov organizátorov, teda z dobrovoľných príspevkov obcí a miest, sú v absolútnej väčšine Slávnosti financované, organizátori však uvítajú finančnú pomoc aj iných subjektov, najmä podnikateľskej sféry.
    Slávnosti to sú ale predovšetkým úprimné stretnutia obyčajných ľudí v prekrásnej prírode. Každoročne na Slávnosti zavítajú (neoficiálne) rôzne známe osobnosti z kultúry i politiky. V minulosti Slávnosti navštívil A. Dubček, L. Svoboda, ale aj známy myjavský primáš Samko Dudík, či Slávek Volavý z Moravy. Dlhý by bol zoznam kultúrnych telies rôznych žánrov, ktoré účinkovali v prírodnom amfiteátri na Javorine.

    Organizátori navštívili 29. augusta 2001 v Prahe na Hrade prezidenta ČR Václava Havla a odovzdali pozvanie na Slávnosti v r. 2002, rovnako pozvali aj prezidenta SR Rudolfa Schustera. Prezidenti však slávnosti nenavštívili.

    Slávnosti na Javorine sú vyvrcholením česko-slovenskej vzájomnosti, sú symbolom spoločnej histórie a kultúry, sú prezentáciou nadštandardného spolužitia, založeného na dlhoročnom priateľstve, väzbách z minulosti, bez nielen jazykových bariér. V priebehu roka sa koná množstvo stretnutí a podujatí rôzneho druhu i oblastí (kultúra, turizmus, spoločenské a záujmové organizácie a p.). Časť opísaného územia priamo spolupracuje v rámci Euroregiónu Bílé-Biele Karpaty, ktorého základné listiny podpísali zástupcovia partnerských strán práve v deň konania Slávností – 30. júla 2000. Spolupráca sa črtá aj v kontaktných regiónoch Uhersko-brodsko a Horňácko (ČR) a regiónu Stredné Považie a Kopaničiarskeho regiónu (SR). Tí, ktorí organizujú Slávnosti na Javorine, alebo sú nositeľmi komunikácie a spolupráce s druhou stranou prostredníctvom spomínaných inštitúcií majú jeden spoločný cieľ : nadštandardné vzťahy a všestranné zvyšovanie kvality života ľudí na obidvoch stranách hranice. A tento nemalý kolektív zanietených a nezištne pracujúcich ľudí zasluhuje nielen obdiv, ale i pomoc a podporu.

Ján Mikláš, zástupca primátora mesta Stará Turá